Pozitívny prípad besnoty bol zistený dňa 14.12.2022 v popoludňajších hodinách v národnom referenčnom laboratóriu vo Zvolene u uhynutého psa. Toho času už prebieha laboratórna genotypizácia vírusu na určenie jeho pôvodu.
Pôvod zvieraťa nie je známy nakoľko sučka nebola začipovaná a spolu so šteňatami bola dňa 25.11.2022 odchytená priamo na hranici s Ukrajinou v katastri prihraničnej obce Veľké Slemence. Odchyt bol realizovaný na základe žiadosti starostu obce. Ten uviedol, že pred odchytom mala suka kontakt s líškou. Z dôvodu nedostatku miesta v okolitých karanténnych staniciach bola suka so šteňatami prevezená OZ pomoc psíkom na východnom Slovensku a umiestnená v karanténnej stanici v Trenčíne, kde začala prejavovať neurologické príznaky a agresivitu, následne uhynula. RVPS Trenčín bezodkladne realizovala šetrenie s cieľom klasifikácie daného prípadu a nariadili opatrenia.
V obci Veľké Slemence a v pásme 10 km sú nariadené opatrenia príslušnou Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Michalovce podľa platného eradikačného programu, ktoré zahŕňajú aj vykonanie núdzovej vakcinácie domácich mäsožravcov a hospodárskych zvierat. Zároveň bude vykonané diagnostické cielené zisťovanie možného zavlečenia vírusu do cieľovej populácie voľne žijúcich zvierat (líšok).
Vzhľadom na priamy kontakt človeka s týmito zvieratami bol informovaný príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva s cieľom zabezpečenia ochrany ľudí. Toho času prebieha ďalšie zisťovanie možných kontaktov ľudí z infikovanými zvieratami.
Slovenská republika bola do septembra 2022 krajina bez výskytu besnoty. Posledný prípad bol zaznamenaný v roku 2015. Od roku 2000 sa v SR realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. V septembri 2022 sa potvrdil pozitívny výsledok u jazveca (voľne žijúceho zvieraťa) v okrese Humenné v blízkej vzdialenosti hranice s Poľskom a Ukrajinou. Jazvec bol infikovaný vírusom, ktorý v súčasnosti cirkuluje práve v Poľsku a na Ukrajine.
Aktuálne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu Humenné:
Premiestňovanie vnímavých zvierat na besnotu z infekčnej oblasti do iných regiónov je možné iba na základe vyšetrenia zvierat veterinárnym lekárom a posúdenia rizika na zabránenie šírenia besnoty. Diagnostikovaný prípad besnoty u psa z Ukrajiny jednoznačne potvrdzuje , že pri záchrane zvierat je potrebné v plnej miere rešpektovať zdravotné podmienky pri premiestňovaní a tak zabrániť prenosu nebezpečných nákaz medzi zvieratami a zo zvierat na ľudí.
Čo je to besnota?
Besnota patrí medzi infekčné ochorenia, ktoré postihujú centrálny nervový systém všetkých teplokrvných živočíchov. Zaraďuje sa medzi tzv. antropozoonózy. To znamená, že na človeka sa prenáša infekčnou cestou z nakazeného zvieraťa. Pri typickom priebehu sa choroba prejavuje poruchami vedomia, zvýšenou dráždivosťou, hydrofóbiou, čiastočným a v neskoršom štádiu celkovým ochrnutím. Po objavení klinických príznakov sa choroba vždy končí smrťou. Ochranná vakcinácia je jediným známym opatrením, ktoré v prípade poranenia skutočne besným zvieraťom zachráni život poškodenému človeku.
Čo robiť v prípade poranenia človeka zvieraťom:
Často sa stáva, že zviera (najčastejšie sa jedná o psa) pohryzie človeka. V takýchto prípadoch poranenia človeka je potrebné, aby vyhľadal bezodkladne lekársku pomoc a informoval ho o tom, čo sa stalo. Lekár nariadi ďalší postup. Ak je známy vlastník zvieraťa, ktorý človeka pohrýzol musí podľa zákona o veterinárnej starostlivosti upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu alebo súkromného veterinárneho lekára o tejto situácii ( podozrení na besnotu), aby sa mohli začať realizovať všetky nevyhnutné opatrenia. To znamená, že majiteľ musí dať zviera klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovi, po stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené. Pes musí byť vyšetrený v deň kedy pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva na 5 deň a 14 deň.
V prípade potvrdenia besnoty je vyhlásené ohnisko nákazy, čo spravidla býva kataster obce, keď sa jedná o výskyt besnoty vo väčšom meste, za ohnisko nákazy sa vyhlasuje príslušná mestská časť. Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy mimoriadne veterinárne opatrenia, ktorých súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z a do vyhláseného ohniska nákazy. Vymedzenie ohniska nákazy sa zhoduje s hranicou obce alebo mestskej časti práve v súvislosti so zákazom premiestňovania, aby sa neobmedzovali obyvatelia vo vnútri vyhláseného ohniska nákazy nad nevyhnutne nutnú mieru (napríklad návštevy rodiny či známych v rámci obce, …).
Aby sa zabránilo eventuálnemu šíreniu nákazy, vydá príslušný orgán veterinárnej starostlivosti mimoriadne veterinárne opatrenia. Ich súčasťou býva i zákaz premiestňovania zvierat, zákaz konania pretekov a výstav v obci, na ktorú sa tieto mimoriadne veterinárne opatrenia vzťahujú. Samozrejme, zabezpečuje sa taktiež informovanosť obyvateľov rozhlasom, tlačou či výstražnými tabuľami o výskyte ohniska toho to ochorenia a o nariadených opatreniach, ktoré je potrebné rešpektovať.
Ako sa má postupovať pri náleze mŕtveho podozrivého zvieraťa
Pri náleze uhynutého vnímavého zvieraťa je vždy treba postupovať ako by sa jednalo o zviera besné. Aj zviera, ktoré zrazilo auto mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby. Vždy treba upovedomiť príslušnú regionálnu veterinárnu správu, v mieste nálezu takéhoto mŕtveho zvieraťa, ktorá potom podnikne všetky nevyhnutné opatrenia.
Zdroj: ŠVPS SR
Ilustračná fotka