Kategória otázok M2: Poľovnícka zoológia a biológia

V dokumente nájdeme otázky so správnymi odpoveďami

 

1. Podľa zákona o poľovníctve sa zver delí na dve hlavné na skupiny:

  • zver srstnatú a zver pernatú

2. Pod pojmom zver sa rozumie:

  • populácia voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1 zákona o poľovníctve

3. Pod pojmom malá zver sa rozumie:

  • zver bažantia, zajačia a jarabičia

4. Pod pojmom zver raticová sa rozumie:

  • daniel škvrnitý, diviak lesný, jeleň lesný, jeleň sika, kamzík vrchovský alpský, kamzík vrchovský tatranský, los mokraďový, muflón lesný, jeleník (pasrnec) bielochvostý, srnec lesný a zubor hrivnatý

5. Zver podliehajúca poľovníckemu plánovaniu:

  • zver raticová, zver malá a jariabok lesný

6. Pod pojmom veľké šelmy sa rozumie:

  • medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a šakal zlatý

7. Pod pojmom krkavcovité vtáky sa rozumie:

  • havran čierny, kavka tmavá, krkavec čierny, vrana túlavá východoeurópska a zapadoeurópska, straka čiernozobá a sojka škriekavá

8. Hmotnosť dospelej husi divej sa pohybuje v rozpätí:

  • od 2,8 do 4,5 kg u gunára, od 2 do 3,8 kg u husi

9. Hmotnosť dospelej kačice divej sa pohybuje v rozpätí:

  • od 0,8 do 1,3 kg

10. Kačica divá znáša:

  • od polovice marca do polovice apríla 8 až 14 olivovo zelených vajec na ktorých sedí len kačica 26 dní

11. Z radu zúbkozobce (Anseriformes) má pre poľovníctvo význam čeľaď:

  • kačicovité, podčeľaď kačice a podčeľaď husi

12. Králičia zver pohlavne dospieva:

  • už v roku, v ktorom sa narodila, t.j. vo veku 5 – 6 mesiacov, takže ranné mláďatá sa môžu ešte v tom istom roku honcovať

13. Pokiaľ ide o hlasové prejavy, králičia zver sa ozýva:

  • tichým mrmlaním pri pastve a honcovaní, kvílením, vrešťaním či pišťaním v úzkosti a nebezpečenstve

14. Systematické zaradenie svišťa vrchovského v poľovníckej zoológii je:

  • rad: hlodavce, čeľaď: vevericovité, druh: svišť vrchovský

15. Zafarbenie srsti svišťa vrchovského (Marmota marmota) je:

  • hnedošedé so žltkastým nádychom, vrchná časť hlavy a koniec chvosta sú čierne

16. Celková dĺžka tela dospelého svišťa je až:

  • 60 cm

17. Celková hmotnosť dospelého svišťa dosahuje:

  • 4 – 8 kg

18. Svišť vrchovský žije:

  • polygamne v menších rodinných alebo i väčších kolóniách a v podzemných norách siahajúcich do hĺbky 2 m a so vstupnou chodbou až 20 m dlhou

19. Zimné obdobie prečkáva svišť vrchovský:

  • v tzv. pravom zimnom spánku a tento po celé zimné obdobie (6,5 – 7 mesiacov) neprerušuje

20. Svišť vrchovský je veľmi ostražitý a v prípade nebezpečenstva alebo znepokojenia sa ozýva typickým:

  • ostrým varovným hvizdom

21. Dĺžka gravidity u samice svišťa trvá:

  • 5 – 6 týždňov

22. Systematické zaradenie ondatry v poľovníckej zoológii je:

  • rad: hlodavce, čeľaď: hrabošovité, druh: ondatra pižmová

23. Sfarbenie srsti ondatry pižmovej (Ondatra zibethica) je:

  • hrdzavohnedé až šedohnedé, spodná časť tela je šedohnedá až žltohnedá

24. Pôvodnou domovinou ondatry pižmovej je:

  • Severná Amerika

25. Hmotnosť dospelej ondatry pižmovej dosahuje:

  • 0,9 – 1,6 kg

26. Ondatra pižmová žije:

  • okolo stojatých aj tečúcich vôd monogamne v pároch alebo rodinách

27. Význam ondatry pižmovej spočíva:

  • vo veľmi kvalitnej kožušine (bizam)

28. Rad: Mäsožravce (Carnivora) sa vyznačuje predovšetkým týmito charakteristickými spoločnými znakmi:

  • majú chrup, zodpovedajúci potravnej špecializácii, so silnými špičiakmi a stoličkami, telo majú prispôsobené rýchlemu pohybu, nemajú kľúčnu kosť, majú výborne vyvinuté zmysly, hlavne zrak, čuch a sluch, vrhajú nevidiace mláďatá, ktoré si vyžadujú značnú starostlivosť rodičov a v ich spoločenskom živote hrajú významnú úlohu pachové žľazy

29. Systematické zaradenie medveďa (Ursus arctos) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: medveďovité, druh: medveď hnedý

30. Celková hmotnosť dospelých kusov medveďa hnedého sa pohybuje medzi:

  • 170 – 340 kg u medveďov a 120 – 240 kg u medvedíc

31. Pokiaľ ide o spôsob života, medveď hnedý žije:

  • samotársky, len medvedice v rodinkách s medvieďatami, o ktoré sa stará až do 2 rokov ich veku

32. Zo zmyslov má medveď hnedý najlepšie vyvinutý:

  • čuch a sluch, zrak má slabší

33. Doba párenia medveďa hnedého prebieha:

  • v máji až júli, prípadne aj v auguste

34. Zimné obdobie prečkáva medveď hnedý:

  • v nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdnenia a doplnenia tekutín

35. Dĺžka gravidity u medvedice je:

  • 7 – 9 mesiacov vzhľadom k obdobiu latentnej gravidity

36. Medvedica vrhá vo februári a marci:

  • 2 – 3 medvieďatá o hmotnosti 0,4 kg , ktoré sú 30 dní slepé

37. Systematické zaradenie vlka (Canis lupus) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: psovité, druh: vlk dravý

38. Celková hmotnosť dospelých vlkov sa pohybuje medzi:

  • 40 – 65 kg u vlka a 25 – 45 kg u vlčice

39. Pokiaľ ide o spôsob života, vlk žije:

  • monogamne v rodinách, a to od jari do jesene, pričom začiatkom zimy sa k rodine pridružujú mladé vlky z predošlého vrhu a žijú až do jari vo svorke

40. Zo zmyslov má vlk najlepšie vyvinutý:

  • čuch a sluch, zrakom sa orientuje len na kratšiu vzdialenosť

41. Doba párenia vlkov prebieha:

  • v januári až marci

42. Dĺžka gravidity u vlčice je:

  • 62 – 65 dní, t.j. asi 9 týždňov

43. Vlčica vrhá:

  • v máji až júni 3 – 8 vĺčat, ktoré sú 10 – 12 dní slepé a cicajú po dobu 5 – 6 týždňov

44. Systematické zaradenie líšky (Vulpes vulpes) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: psovité, druh: líška hrdzavá

45. Pokiaľ ide o spôsob života, líška hrdzavá žije:

  • polygamne, okrem obdobia párenia a starostlivosti o mláďatá, samotársky

46. Zo zmyslov má líška hrdzavá výborne vyvinutý:

  • čuch, sluch i zrak

47. Pachové žľazy líšky hrdzavej, ktoré sú dôležité v období párenia (kankovania) a pri vymedzovaní teritória, sa nachádzajú:

  • nad koreňom chvosta (tzv. fialka), na prstových vankúšikoch a v okolí prirodzených otvorov tela

48. Kankovanie líšok prebieha:

  • v januári a februári

49. Dĺžka gravidity u líšky hrdzavej je:

  • 51 – 54 dní

50. Líška hrdzavá vrhá v apríli až v máji v nore, ktorú si sama vyhrabáva:

  • 3 – 8 a niekedy aj viac líščat, ktoré sú asi 14 dní slepé

51. Systematické zaradenia psíka medvedíkovitého (Nyctereutes procyonoides) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: psovité, druh: psík medvedíkovitý

52. Zafarbenie srsti psíka medvedíkovitého je:

  • hnedé so šedým až načernalým nádychom, hlava je svetlošedá s predĺženou srsťou vytvárajúcou v lícnej časti biele pruhy do strán

53. Celková dĺžka tela psíka medvedíkovitého sa pohybuje medzi:

  • 50 – 70 cm

54. Celková hmotnosť tela psíka medvedíkovitého sa pohybuje medzi:

  • 4 – 6 kg, na jeseň 8 – 10 kg

55. Pokiaľ ide o spôsob života, psík medvedíkovitý žije:

  • v pároch alebo rodinách a je aktívny za súmraku a v noci

56. Zimné obdobie prečkáva psík medvedíkovitý:

  • v nepravom zimnom spánku, ktorý prerušuje

57. Párenie u psíka medvedíkovitého prebieha:

  • marec – apríl

58. Čeľaď mačkovité (Felidae) z radu mäsožravce sa vyznačujú predovšetkým týmito charakteristickými spoločnými znakmi:

  • majú krátku, oblúkovito vyklenutú guľatú lebku s veľkými očnicami, majú výborný zrak, umožňujúci lov za súmraku a v noci, ostré zatiahnuteľné pazúry, umožňujúce uchopenie koristi

59. Systematické zaradenie mačky divej (Felis silvestris) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: mačkovité, druh: mačka divá

60. Zafarbenie srsti mačky divej je:

  • šedo hnedé s hnedočiernymi alebo čiernymi pruhmi, ktoré smerom ku chrbtu tmavnú, spodná časť tela je svetlejšia, špinavo šedá, koniec chvosta je širší, akoby guľatý a čierny, počet pruhov až prstencov na chvoste je 4 – 5

61. Celková hmotnosť dospelej mačky divej sa pohybuje medzi:

  • u kocúra 8 – 14 kg, u mačky 5 – 9 kg

62. Zo zmyslov má mačka divá najlepšie vyvinutý:

  • zrak a sluch, čuch je veľmi slabý

63. Pokiaľ ide o spôsob života, mačka divá žije:

  • samotársky, okrem obdobia kankovania ( kedy sa dá pozorovať viacero kocúrov na jednom mieste) a starostlivosti o mláďatá, pričom je aktívna za súmraku a v noci, cez deň len v období starostlivosti o mláďatá

64. Kankovanie ( ruja) u mačky divej prebieha:

  • vo februári až marci

65. Dĺžka gravidity u mačky divej je:

  • 63 dní

66. Mačka divá vrhá v apríli až júni:

  • 3 – 6 mačiat, ktoré sú prvých 10 – 12 dní slepé

67. Systematické zaradenie rysa (Lynx lynx) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: mačkovité, druh: rys ostrovid

68. Zafarbenie srsti rysa ostrovida je:

  • hrdzavohnedé alebo hrdzavošedé s nepravidelnými hnedočiernymi škvrnami, konce ušníc sú zakončené čiernymi štetinami, po stranách hlavy je predĺžená svetlejšia belavá srsť v tvare bokombrady, krátky chvost je na konci hnedočierny až čierny

69. Celková hmotnosť dospelého rysa sa pohybuje medzi:

  • 17 – 35 kg

70. Zo zmyslov má rys najlepšie vyvinutý:

  • zrak a sluch, čuch je veľmi slabý

71. Ak ide o spôsob života, rys ostrovid žije:

  • okrem doby kankovania a starostlivosti o mláďatá samotársky vo vlastnom vymedzenom teritóriu a je aktívny za súmraku a v noci, vo dne len v období starostlivosti o mláďatá

72. Kankovanie (ruja) u rysa ostrovida prebieha:

  • od februára do začiatku apríla

73. Dĺžka gravidity u rysice je:

  • 70 – 74 dní

74. Rysica vrhá v máji až začiatkom júna:

  • 2 – 4 rysíčatá, ktoré sú prvých 14 dní slepé

75. V potrave rysa jednoznačne prevláda:

  • srnčia zver, zajac poľný

76. Čeľaď kunovité, predtým lasicovité (Mustelidae) z radu mäsožravce, sa vyznačuje predovšetkým týmito charakteristickými spoločnými znakmi:

  • majú štíhle, pretiahnuté telo a sploštenú hlavu, významné sú u nich paraanálne pachové žľazy, ktoré plnia aj obrannú funkciu, živia sa prevažne živočíšnou potravou, pričom jej množstvo a druh ovplyvňuje ich rozmnožovanie, t.j. dĺžku gravidity, počet vrhov aj mláďat, žijú väčšinou samotársky a skrytým spôsobom života

77. Systematické zaradenie vydry (Lutra lutra) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: kunovité (predtým lasicovité), druh: vydra riečna

78. Vydra riečna je prispôsobená stavbou a tvarom tela životu vo vode, k čomu využíva:

  • plávacie blany medzi prstami na všetkých končatinách, uzavierateľné nozdry a ušné otvory, ako aj výborný zrak a hmatové fúzy po stranách pysku a nad očami

79. Pokiaľ ide o spôsob života, vydra riečna žije:

  • samotársky skrytým spôsobom života s prevažne nočnou aktivitou, pričom si svoje teritórium značkuje trusom a zvyškami rýb, ktoré sú jej hlavnou potravou

80. Systematické zaradenie jazveca (Meles meles) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: kunovité (predtým lasicovité), druh: jazvec lesný

81. Sfarbenie srsti jazveca lesného je:

  • šedo žlté, hlava je bledo šedá s 2 čiernymi pruhmi cez oči, spodná časť tela a končatiny sú čierne, chvost je šedo biely, srsť je hrubá, štetinovitá

82. Celková hmotnosť dospelého jazveca sa pohybuje medzi:

  • 11 – 20 kg u jazveca a 6 – 15 kg u samice, pričom na jeseň je hmotnosť výrazne vyššia ako na jar

83. Pachová žľaza jazveca lesného, ktorú používa pri značkovaní svojho teritória, sa nachádza:

  • pod chvostom

84. Zo zmyslov má jazvec najlepšie vyvinutý:

  • zrak a sluch, čuch je pomerne slabý

85. Krátke končatiny jazveca sú vybavené silnými pazúrmi, slúžiacimi na hrabanie, ktoré na:

  • predných končatinách sú dlhšie ako na zadných a majú dĺžku až 5 cm

86. Párenie (chrutie) u jazveca lesného prebieha:

  • dosť nepravidelne , a to od konca apríla až začiatku mája do augusta

87. Dĺžka gravidity u jazvečice je:

  • 7 – 8 mesiacov, z toho asi 5 mesiacov je latentná gravidita

88. Jazvečica vrhá vo februári až marci:

  • 3 – 5 mláďat, ktoré sú lysé a 4 – 5 týždňov slepé

89. Pokiaľ ide o spôsob života, jazvec lesný žije:

  • v pároch a rodinách až do ďalšej ruje, pričom sa aj vzájomne často navštevujú

90. Zimné obdobie prečkáva jazvec lesný so značnými tukovými rezervami:

  • v 3 – 4 mesačnom nepravom zimnom spánku, tzn. že spánok prerušuje za účelom vyprázdňovania

91. Systematické zaradenie kún v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: kunovité (predtým lasicovité), druh: kuna lesná / kuna skalná

92. Zafarbenie srsti kuny lesnej (Martes martes) je:

  • hnedé s tmavším lesklým nádychom na chrbte, na krku má žltú škvrnu (náprsenku), ktorá sa nerozdvojuje na predné končatiny

93. Zafarbenie srsti kuny skalnej (Martes foina) je:

  • svetlohnedé s nádychom do šeda, na krku má bielu náprsenku, ktorá sa vidlicovito rozvetvuje na prednú plochu hrudníkových končatín

94. Pokiaľ ide o spôsob života, kuny žijú:

  • okrem obdobia párenia a starostlivosti o mláďatá samotárskym spôsobom života v loveckom teritóriu, ktoré si značkujú, kuna lesná výlučne v lese a kuna skalná spravidla v blízkosti ľudských obydlí, pričom oba druhy sú aktívne hlavne v noci

95. Obdobie párenia kún prebieha:

  • v júli a auguste

96. Dĺžka gravidity u kuny je:

  • 9 mesiacov, z toho 6 mesiacov pripadá na latentnú graviditu

97. Zo zmyslových orgánov kuny majú najlepšie vyvinutý:

  • čuch, sluch a zrak

98. Kuny vrhajú mláďatá:

  • v apríli až máji, 2 – 6 mláďat, ktoré asi 5 týždňov sú nevidiace

99. Systematické zaradenie tchorov v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: kunovité (predtým lasicovité), druh: tchor tmavý / tchor svetlý

100. Zafarbenie srsti tchora tmavého (Mustela putorius) je:

  • hnedé až tmavohnedé, hruď, boky, končatiny a chvost sú tmavšie až do čierna, podsada je žltkastá až belavá, prúžok nad očami a okraje ušníc sú svetlé

101. Obdobie párenia u tchorov je:

  • v marci a v apríli

102. Dĺžka gravidity u samice tchora je:

  • 40 – 43 dní

103. V živote tchorov majú značný význam paraanálne žľazy, ktoré slúžia k:

  • značkovaniu loveckého územia a majú tiež obranný mechanizmus v prípade nebezpečenstva, kedy tchor vypúšťa nárazovite silno zapáchajúcu tekutinu, tzv. „tchorovinu“, čím odpudzuje a zastrašuje protivníka

104. Systematické zaradenie lasice myšožravej (Mustela nivalis) v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: kunovité (predtým lasicovité), druh: lasica myšožravá

105. Systematické zaradenie hranostaja v poľovníckej zoológii je:

  • rad: mäsožravce, čeľaď: kunovité (predtým lasicovité), druh: hranostaj čiernochvostý

106. Zafarbenie srsti hranostaja čiernochvostého (Mustela erminea) je:

  • v letom období škoricovo hnedé , krk, brucho a vnútorné plochy končatín sú belavé až biele, koniec chvosta je čierny, v zimnom období je biele, len koniec chvosta ostáva čierny

107. Dĺžka tela dospelých lasíc sa pohybuje medzi:

  • hranostaj 21 – 29 cm, lasica 15 – 25 cm

108. Kelce sa u srnčej zveri:

  • vyskytujú výnimočne a sú slabé a dosť sploštené

109. Pučnice vyrastajú mladému srnčekovi:

  • už vo 4. mesiaci života a dorastajú v 5.- 6. mesiaci života

110. Po ukončení rastu pučníc začína na nich mladému srnčekovi vyrastať prvé parožie:

  • jeho rast býva dokončený v 7.-9. mesiaci života a má spravidla tvar paličiek o dĺžke okolo 2 cm

111. Prvé parožie (parôžky), majúce tvar paličiek vytĺka mladý srnček:

  • v januári až februári nasledujúceho roku a krátko na to koncom februára, začiatkom marca ich zhadzuje

112. Srnček s prvým parožím sa nazýva:

  • paličkár

113. Prvé parožie (parôžky) mladého srnčeka:

  • už má strechovité ružice, môže mať vetvenie a slabé perlenie

114. Po zhodení prvého parožia tvaru paličiek nasadzuje srnec ihneď druhé parožie, ktoré dorastie:

  • v máji až začiatkom júna a vytĺka ho v júni až začiatkom júla a zhadzuje koncom novembra až decembra

115. Srnec s druhým parožím býva spravidla:

  • špičiak a len zvlášť dobre založený srnec nasadzuje parožky vidláka alebo šestoráka

116. V 3. roku života a nasledujúcich rokoch nasadzuje srnec parožie:

  • minimálne vidláka a dobre založený srnec stupeň šestoráka, pričom tento stupeň obyčajne už neprekračuje i keď vzácne dochádza i k bohatšiemu vetveniu parôžkov, napr. osmoráka, či dokonca desatoráka

117. Dospelý srnec vytĺka parôžky v:

  • koncom marca a apríli a zhadzuje v októbri a novembri

118. Najčastejším tvarom srnčieho parožia je stupeň:

  • šestoráka

119. Tvar srnčieho parožia je daný:

  • založením srnca, t.j. dedičnosťou

120. Vek živej srnčej zveri možno odhadnúť:

  • podľa celkového vzhľadu a držania tela, tvaru hlavy, šírky nosnej škvrny, šírky krku, podľa doby prefarbovania a vytĺkania a tiež podľa chovania v čriede

121. Vek ulovenej srnčej zveri zisťujeme pomerne spoľahlivo, a to podľa:

  • vývoja a stupňa opotrebovania chrupu, najmä stoličiek

122. Doba ruje u jeleníka (pasrneca) bielochvostého prebieha od:

  • konca októbra až do novembra (prevažne však v novembri)

123. Jeleník (pasrnec) bielochvostý v dobe ruje:

  • nezhromažďujú okolo seba jelenice, ale ich na značnú vzdialenosť vyhľadávajú

124. Priebeh ruje u jeleníka (pasrnca) bielochvoetého:

  • pripomína srnčiu ruju

125. V čase ruje má jeleník (pasrnec) bielochvostý pri sebe spravidla:

  • 1 laň, ktorú opúšťa po dobe jej ruje a vyhľadáva inú doposiaľ neoplodnenú jelenicu

126. Pôvodnou domovinou (areálom) jeleňa siku je:

  • východná Ázia (Ďaleký východ a Japonsko)

127. Veľkosťou a letným sfarbením srsti sa jeleň sika Dybowského na prvý pohľad podobá:

  • danielej zveri

128. Sfarbenie srsti v letnom období (s výnimkou melanotických jedincov) je u jeleňa siky japonského spravidla:

  • sýto gaštanovo červené až žltkasto hnedé s drobnými bielymi škvrnami

129. Typickým znakom jeleňa siku japonského, a to ako v letnom, tak i v zimnom osrstení je:

  • dlhý chvost

130. Ďalším výrazným znakom, a to u oboch poddruhov jeleňa siku v zimnom osrstení je:

  • bohatá, veľmi výrazná hriva, najmä na jej spodnej strane

131. Počet a umiestnenie pachových žliaz, ktoré majú značný význam v spoločenskom a rodinnom živote jeleňov sikov sú:

  • podobné ako u jelenej zveri

132. Jeleň sika pohlavne dospieva: • už v 2. roku života, aktívne sa však zúčastňujú ruje jelenice, jelene až v 3. roku života, a to len v miestach, kde je nedostatok starších jeleňov

133. Doba ruje a jej dĺžka je u jeleňa siku: • pomerne dlhá a môže prebiehať od polovice septembra do decembra, hlavné obdobie ruje sa však približne kryje s rujou danielej zveri

134. Ruji jeleňa siku predchádza:

  • tvorba väčších rujných čried holej zveri, k nim sa pripájajú aj jelene

135. Rujoviskom jeleňa siku býva najčastejšie:

  • hustejšie porasty (mladiny) a žrďoviny

136. Los európsky ako najmohutnejšia parohatá zver môže dosiahnuť v dospelosti 9 – 10 rokov hmotnosť až:

  • 500 kg (najčastejšie do 400 kg)

137. Losica dosahuje v dospelosti okolo 7. roku života až:

  • 350 kg

138. Tetrov hlucháň sa vyznačuje:

  • nápadným pohlavným dimorfizmom (dvojtvárnosaťou)

139. Hmotnosť tetrova hlucháňa sa pohybuje:

  • 2,5 – 5,5 kg u kohúta a 1,5 – 3,0 kg u sliepky

140. Zafarbenie sliepky tetrova hlucháňa je:

  • hrdzavohnedé, tmavo priečne škvrnité

141. Obľúbeným biotopom tetrova hlucháňa sú:

  • staré ihličnaté lesy na hrebeňoch hôr

142. Pokiaľ ide o spôsob života tetrov hlucháň žije:

  • polygamne a pri sliepkach sa zdržuje len v období toku

143. Tok tetrova hlucháňa prebieha na tokaniskách v období od:

  • marca do konca mája a to v závislosti na počasí a nadmorskej výšky

144. Tok tetrova hlucháňa začína ráno pred svitaním charakteristickým spevom a ktorý sa skladá z:

  • 4 sloh a to klepkania, trilkovania, vylusknutia a brúsenia

145. Sliepka tetrova hlucháňa v apríly a máji znáša:

  • 6 – 10 hnedých vajec s tmavými škvrnami

146. Tetrov holniak sa vyznačuje:

  • nápadným pohlavným dimorfizmom v zafarbení

147. Hmotnosť tetrova holniaka dosahuje:

  • 1,2 – 1,6 kg u kohúta a 0,8 – 1,0 kg u sliepky

148. Zafarbenie sliepky tetrova je:

  • hrdzavohnedé s tmavohnedými priečnymi pásikmi, zobák tmavohnedý

149. Pokiaľ ide o spôsob života tetrov holniak žije:

  • polygamne a k sliepkam sa pripája len v období toku

150. Obľúbeným životným prostredím (biotopom) tetrova holniaka sú:

  • okraje hôr, rúbaniská, lesné čistinky, vresoviská a rašeliniská

151. Tok tetrova holniaka prebieha:

  • od polovice marca do konca mája, tok prebieha na zemi

152. Kohút tetrova holniaka počas toku vzdáva hlas označovaný ako:

  • šuškanie s následným zreteľným bublaním

153. Sliepka tetrova holniaka znáša spravidla:

  • 6 až 12 vajíčok bledožltej farby s hrdzavohnedými škvrnami, liahnutie po 25 dňoch

154. Hmotnosť dospelého jariabka hôrneho dosahuje:

  • 0,35 – 0,5 kg

155. Pokiaľ ide o spôsob života jariabka hôrneho žije:

  • monogamným spôsobom života, v ihličnatých a zmiešaných lesoch

156. Na rozdiel od sliepočky má kohútik jariabka hôrneho:

  • na hlave chocholček a na brade výraznú bielo olemovanú čiernu škvrnu

157. Tok u jariabka hôrneho prebieha od:

  • od polovice marca do konca apríla, na zemi alebo na spodných konároch stromov

158. Jariabky hôrne sa párikujú:

  • na jeseň od začiatku septembra do konca októbra

159. Sliepočka jariabka hôrneho znáša od polovice marca do konca apríla do hniezda na zemi:

  • 7 až 10 vajíčok belavej farby s tmavými škvrnami

160. Na rozdiel od tetrovitých (lesných kurovitých vtákov) majú bažantovité vtáky:

  • neoperené beháky a rohovité výrastky na prstoch im chýbajú

161. Základné sfarbenie obidvoch pohlaví jarabice poľnej je:

  • vrch tela sivohnedý, spodok hnedosivý s množstvom škvŕn vlniek a pásikov

162. Kohútik jarabice poľnej na rozdiel od sliepočky má:

  • na krídlových krovkách len pozdĺžny svetlý pás pri osi pera

163. Hmotnosť dospelej jarabice poľnej sa pohybuje v rozpätí:

  • od 0,35 – 0,45 kg

164. Pokiaľ ide o spôsob života jarabica poľná žije:

  • monogamne v pároch v priebehu odchovnej sezóny a až udrie zima spájajú sa do kŕdlikov

165. Párikovanie u jarabice poľnej nastáva:

  • v zime koncom februára a začiatkom marca

166. Hmotnosť dospelého bažanta poľovného sa pohybuje medzi:

  • 1,1 až 2,0 kg u kohúta, 0,8 až 1,4 kg u sliepky

167. Sliepka bažanta poľovného má sfarbenie:

  • hnedé až sivohnedé viac-menej zemito s jarabou kresbou

168. Beháky u bažanta poľovného sú:

  • neoperené a nad zadným prstom u kohúta je ostroha, ktorá sliepkam chýba

169. Vek u bažanta poľovného (kohúta) na výrade určujeme:

  • podľa ostrohy, u dospelého kohúta je dlhšia a ostro zakončená, u mladého krátka a tupá

170. Pokiaľ ide o spôsob života bažant žije:

  • polygamne (1 kohút s 3 – 4 sliepkami), spoločne sa zdržujú len v priebehu toku

171. Tok jarabice poľnej prebieha:

  • od konca marca do konca apríla, keď sa jarabice celý deň ozývajú čirikaním a páriky si vymedzia teritória

172. Sliepka jarabice poľnej znáša spravidla do konca apríla:

  • 12 až 18 jednofarebných sivých, prípadne hnedosivých až olivovo hnedých vajíčok do plytkej jamky na zemi

173. Sliepočka jarabice poľnej sedí na vajíčkach:

  • 23 – 25 dní sama

174. Vek jarabice poľnej na výrade určujeme:

  • podľa zakončenia prvej a druhej veľkej ručnej letky a sfarbenia behákov

175. Mladé jarabičky poľné na výrade majú:

  • ostré zakončenie prvej a druhej veľkej ručnej letky a žlté sfarbenie beháka

176. Pôvodnou domovinou bažantov je oblasť:

  • juhozápadný Kaukaz, východná Ázia a Japonsko

177. Bažant poľovný sa vyznačuje:

  • výrazným pohlavným dimorfizmom (v sfarbení)

178. Tok bažanta poľovného prebieha od:

  • konca marca do polovice mája, ale pri náhradnej znáške až do konca júna

179. Sliepka bažanta znáša:

  • 10 až 16 olivovo zelených vajíčok a ktorých sedí 23 – 24 dní

180. Sliepka bažanta si zakladá hniezdo:

  • na zemi v plytkej jamke, ktorú len slabo vystiela kúskami rastlín a perín prevažne v travinách a burinách

181. Pôvodnou domovinou morky divej je:

  • severná Amerika

182. Sfarbenie oboch pohlaví morky divej je:

  • tmavo sivé až čierne s prímesou hnedej a bronzovým leskom

183. Hmotnosť dospelých moriek divých je:

  • 9 až 12 kg u moriaka a 5 až 6 kg u morky

184. Sfarbenie lysky čiernej v oboch pohlaviach je:

  • čierne s bielou lysinou na čele a bielym zobákom

185. Hmotnosť dospelej lysky čiernej je:

  • 0,6 kg až 0,9 kg

186. Pokiaľ ide o spôsob života lyska čierna je:

  • sťahovavý chriašteľotvarý vták, ktorý žije monogamne v pároch

187. Tok lysky čiernej prebieha:

  • po prílete zo zimovísk, spravidla v polovici marca

188. Drop fúzatý je najväčším stepným vtákom:

  • Európy

189. Hmotnosť dospelého dropa fúzatého sa pohybuje od:

  • 12 do 18 kg u kohúta a od 5 do 8 kg u sliepky

190. Sliepka dropa fúzatého znáša:

  • väčšinou 2 až 3 vajcia na ktorých sedí len sliepka 24 – 25 dní

191. Sfarbenie sluky lesnej je:

  • na chrbte hrdzavohnedé, na temene hlavy má priečne tmavé pruhy a na brušnej strane žltkasto hnedé

192. Hmotnosť sluky lesnej sa pohybuje medzi:

  • 0,2 až 0,4 kg

193. Pre sluku lesnú je charakteristický:

  • dlhý zobák 71 až 78 mm a pomerne krátke nohy

194. Tok sluky lesnej prebieha na jarnom ťahu približne od:

  • polovice marca do konca apríla

195. Sluka lesná sa sťahuje do zimovísk v Stredomorí:

  • v septembri a októbri

196. Pokiaľ ide o spôsob života čajky smejivej je:

  • sťahovavý vták, žijúci monogamne v pároch na okrajoch vodných plôch v kolóniách

197. Hus divá po prílete zo zimovísk znáša:

  • 4 až 8 bielych vajec, na ktorých sedí len húska približne 28 dní, pričom o mláďatá sa stará aj gunár

198. Pokiaľ ide o spôsob života hus divá je:

  • monogamní druh, ktorý žije v trvalých pároch vytvorených z mladých jedincov na jeseň a ktoré zotrvávajú spolu po celý život

199. Rad dravce, čiže dravé vtáky rozdeľujeme do troch čeľadí:

  • sokolovité, jastrabovité, kršiakovité

200. Z čeľade jastrabovitých u nás žijú tieto druhy:

  • jastrab veľký, jastrab krahulec, myšiak lesný, myšiak severský, včelár lesný, haja tmavá, haja červená, kaňa močiarna, kaňa sivá, kaňa popolavá, kaňa stepná, orol skalný, orol kráľovský, orol krikľavý, orol malý, orliak morský a hadiar krátkoprstý

201. Čriedu jeleníc vedie:

  • vedúca jelenica, spravidla skúsený, kondične silný jedinec stredného veku s jelenčaťom

202. Čriedu jeleňov vedie:

  • najmladší jeleň

203. Čriedu jelenice opúšťajú jedine:

  • pri kladení mláďat ale skoro sa do nej aj s mláďaťom vracajú

204. Čriedy jeleňov sa pred rujou:

  • rozpadajú

205. Zo zmyslov má jelenia zver najdokonalejšie vyvinutý:

  • čuch a sluch

206. Jelene sa v priebehu ruje ozývajú:

  • hlbokým hrdelným ručaním

207. Podľa intenzity ručania jeleňou hovoríme:

  • hlasitej alebo tichej ruji

208. Tichá jelenia ruja prebieha:

  • za teplého počasia ale hlavne pri nedostatku dospelých jeleňov

209. Jelenia zve, samčia i samičia pohlavne dospieva:

  • už v druhom roku života

210. Ruja u jelenej zveri spravidla prebieha:

  • od 10. septembra do 10. októbra

211. Dospelý starší jeleň má:

  • širokú hlavu s lalokom pod bradou, hrubý a tým vizuálne kratší krk, mohutné prsia, výrazný kohútik, krátke nohy, hrubý trup a previsnuté brucho

212. Vek jeleňa v revíri určujeme podľa:

  • celkového vzhľadu tela – postavy

213. U jelenej zveri výmena mliečneho chrupu za trvalý je ukončená vo veku:

  • 30 mesiacov

214. Samcom jelenej zveri vyrastajú na hlave parohy, ktoré:

  • každoročne zhadzuje a znovu nasadzuje

215. Paroh jelenej zveri je:

  • kosný útvar

216. Parohy jelenej každoročne vyrastajú z:

  • pučnic

217. Pučnice vyrastajú mladému jeleníkovi už:

  • v 6 mesiaci života, sú trvalé a s vekom hrubnú

218. Po ukončení rastu pučníc mladému jeleňovi narastie prvé parožie vo veku:

  • 14 mesiacov

219. Jeleňa s prvým parožím nazývame:

  • ihličiak

220. Kmeň, hlavná os jelenieho parohu má tieto časti:

  • ružicu, ryhy, perly, vetvy

221. Prvá vetva nad ružicou na kmeni jelenieho parohu sa nazýva:

  • očnica

222. Druhá vetva nad očnicou na kmeni jelenieho parohu sa nazýva:

  • nadočnica, ktorá u niektorých jedincov môže chýbať

223. Tretia vetva nad nadočnicou na kmeni jelenieho parožia sa nazýva:

  • stredná vetva

224. Štvrtá vetva na kmeni jelenieho parohu nad strednou vetvou, resp. medzi strednou vetvou a korunou, ktorá sa započítava do koruny sa nazýva:

  • vlčia vetva (vlčník)

225. Kmeň jelenieho parohu môže byť zakončený:

  • ihlicovite, vidlicou alebo korunou

226. Korunou označujeme koniec kmeňa jelenieho parohu, keď je:

  • kmeň zakončený min. troma vetvami

227. Podľa tvaru poznáme korunu:

  • jednoduchú, dvojitá (dvoj etážová), trojitá (trojetažová)

228. Rozšírenú časť kmeňa jelenieho parožia tesne nad pučnicou nazývame:

  • ružica

229. Jeleň, ktorý má na každom kmeni rovnaký počet vetiev sa nazýva:

  • pravidelný

230. Vek ulovenej jelenej zveri zisťujeme pomerne spoľahlivo podľa:

  • podľa vývoja a opotrebovania chrupu, hrúbky (šírky) a výšky pučníc

231. Pôvodnou domovinou danielej zveri je:

  • predná a malá Ázia

232. Čriedu danielov vedie:

  • najsilnejší dospelý daniel a postavenie v čriede nestráca ani po zhodení parožia

233. Čriedu danielic vedie:

  • vedúca danielica, ktorá je najostražitejšia, najskúsenejšia a zároveň i vodiaca danielica

234. Danielia zver je najčastejšie sfarbená:

  • svetlo hrdzavé s bielymi škvrnami po tele a tmavým pásom na chrbte, ktorý siaha až na chvost, v zime je sivohnedý bez výrazných škvŕn

235. Zo zmyslových orgánov u danielej zveri je najlepšie vyvinutý:

  • čuch a sluch

236. Základom čriedy bezparohatej zveri je:

  • materská skupina t. j. danielica, danielča, danielička (šmolka)

237. Dospelá danielia zver dosahuje hmotnosť od:

  • 50 do 90 kg daniel a od 40 do 55 kg danielica

238. Daniela ruja trvá:

  • od 5. októbra do začiatku novembra

239. Danielice sa aktívne zúčastňujú ruje už:

  • v 2. roku života

240. Dospelé daniele v priebehu ruje:

  • sa neustále ozývajú chrapľavým hrdelným chŕkaním

241. Daniel v priebehu ruje sa správa tak, že:

  • nevyhľadáva danielice, naopak rujné danielice a danieličky prichádzajú na rujovisko za danielom

242. Danielica je gravidná:

  • 32 týždňov a spravidla v júni rodí zvyčajne 1, niekedy 2 danielčatá s hmotnosťou 4,0 – 4,3 kg, ktoré cicajú 3 – 4 mesiace

243. Hmotnosť dospelej muflonej zveri je:

  • 40 až 55 kg muflón, 30 až 40 kg muflónka

244. Zo zmyslov má muflonia zver najlepšie vyvinutý:

  • výborný zrak, čuch a sluch tak dobrý ako u ostatnej raticovej zveri

245. Duté rohovité tuľajky u muflóna sú:

  • derivátom kože, keď koža na báze rohových kostí postupne rohovatie

246. Muflonia ruja prebieha od:

  • konca októbra do začiatku decembra

247. Gravidita u muflónky trvá:

  • 22 týždňov a rodí 1 až 2 muflónčatá s hmotnosťou 1,7 – 3,4 kg

248. Vek baranov u muflónej zveri v revíri odhadujeme:

  • podľa mohutnosti tela a tuľajok, veľkosti bielej tvárovej masky

249. Vek ulovených muflónich baranov na chovateľskej prehliadke určujeme:

  • podľa ročných prírastkov, resp. širokých a úzkych vrúbkov na tuľajke

250. Kamzík vrchovský tatranský je:

  • pôvodným druhom našej fauny

251. Kamzík vrchovský alpský je:

  • nepôvodným (introdukovaným) druhom

252. Hmotnosť kamzičej zveri je od:

  • 30 do 45 kg u kamzíka, od 25 do 35 u kamzice

253. Zo zmyslov má kamzičia zver najlepšie vyvinutý:

  • výborný zrak, dobrý čuch, sluch ale i hmat v oblasti pyskov

254. Ruja u kamzičej zveri prebieha od:

  • začiatku novembra do polovice decembra

255. Gravidita u kamzice trvá:

  • 180 až 190 dní a kamzica vrhá najčastejšie 1 zriedka 2 kamzíčatá

256. Kamzičia zver žije:

  • v čriedach oddelených podľa pohlavia a starí kamzici samotársky

257. Medzi hlasové prejavy kamzičej zveri patrí:

  • mečanie podobné koziemu, nárek pri napadnutí predátorom a hvizd ako ostrý varovný signál upozorňujúci na nebezpečenstvo

258. Rozdiel v tvare rožkov medzi kamzíkom a kamzicou je:

  • u kamzíka sú na báze silnejšie a viac hákovito zahnuté

259. Živá hmotnosť dospelej diviačej zveri je od:

  • 120 až 250 u kanca (výnimočne cez 300 kg) a 80 až 150 kg u diviačice (výnimočne do 200 kg)

260. Zo zmyslov je u diviačej zveri najlepšie vyvinutý:

  • čuch a sluch, zrak je slabší

261. Letná srsť diviačej zveri je na rozdiel od zimnej:

  • riedka a krátka, svetlejšia čiernosivá, hnedosivá a sivá, bez podsady, na chrbte riedke štetiny

262. Pohlavná dvojtvárnosť (dimorfizmus) u dospelej diviačej zveri:

  • je už dobre viditeľná u lanštiakov, podľa tvaru a mohutnosti lebky a strapca

263. Výmenná mliečneho chrupu za trvalý je u diviačej zveri ukončená približne:

  • v 24 mesiaci života

264. Očné zuby diviakov – kancov tzv. kly:

  • nie sú zakončené koreňom a preto neustále dorastajú

265. Očné zuby diviačice – bachyne tzv. háky sú:

  • nápadne kratšie a slabšie, takmer nevyčnievajúce z rypáka a sú zakončené úzkym otvorom do zubnej dutiny

266. Párenie, poľovnícky chrutie u diviačej zveri prebieha spravidla od:

  • novembra do konca januára

267. Diviačica pokiaľ je optimálna veková štruktúra v populácii sa parí:

  • vo veku 18 – 20 mesiacov, t. j. v druhom roku života, pri dostatku potravy už v 8 – 10 mesiaci, t. j. v prvom roku života

268. Dĺžka gravidity u diviačice trvá:

  • 114 – 118 dní, t. j. 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni

269. Diviačica rodí, poľovnícky vrhá:

  • 3 až 8 diviačat, výnimočne 10 až 12 diviačat

270. Čriedu diviačej zveri vždy vedie:

  • spravidla najstaršia a najskúsenejšia vodiaca diviačica, len v období párenia na jej konci sa zdržujú kance

271. Počas roka diviačia zver žije prevažne:

  • vo väčších čriedach, ktoré pozostávajú z materských skupín, ktoré tvoria vodiace diviačice, ich diviačatá a ich vlaňajšie potomstvo – lanštiaky, pričom lanštiaky samčieho pohlavia po dosiahnutí pohlavnej zrelosti sú z čriedy vyhnané

272. Charakteristickým znakom čeľade zajacotvarých sú:

  • nápadne dlhšie a silnejšie zadné nohy (štvorprsté) ako kratšie predné nohy (päťprsté) zakončené ostrými pazúrmi

273. Dospelý zajac poľný dosahuje priemernú hmotnosť:

  • 4 kg

274. Zo zmyslových orgánov u zajaca poľného je najlepšie vyvinutý:

  • sluch, pričom čuch podľa ktorého sa orientuje na kratšiu vzdialenosť a zrak sú slabšie

275. Zajac poľný žije:

  • prevažne nočným, samotárskym a polygamným spôsobom

276. Obdobie párenia, poľovnícky honcovania zajaca poľného začína v našich podmienkach:

  • za miernych zím už na začiatku januára a končí v auguste

277. Dĺžka gravidity u zajačice poľnej trvá:

  • 42 – 44 dní

278. V priebehu odchovnej sezóny zajačica poľná vrhne:

  • 11 až 12 mláďat

279. Zajačica poľná vrhá mláďatá:

  • osrstené a vidiace do plytkej jamky na zemi

280. Pôvodnou domovinou králika divého (Oryctolagus ciniculus) je:

  • stredomorská oblasť severnej Afriky

281. Hmotnosť dospelého králika divého sa pohybuje medzi:

  • 1,3 – 2,2 kg, v priemere 1,5 kg

282. Králik divý žije:

  • prevažne nočným spôsobom života, polygamne v mnoho početných kolóniách, na ľahkých piesočnatých pôdach kde si vyhrabáva hlboké a členité nory od ktorých sa veľmi nevzdiaľuje

283. Párenie, poľovnícky honcovanie u králika divého prebieha:

  • podľa počasia, spravidla už začiatkom februára a trvá nepretržite do jesene

284. Dĺžka gravidity u králičice divej trvá:

  • 28 až 32 dní

285. Pokiaľ ide o počet mláďat v našich podmienkach králičica rodí, poľovnícky vrhá:

  • 5 až 6 vrhov, v priemere 4 až 8 mláďat, ktoré sú nevidiace a holé

286. Z čeľade holubotvarých sa u nás vyskytujú:

  • hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik

287. Hmotnosť holuba hrivnáka je:

  • 0,35 až 0,65 kg

288. Z čeľade holubotvarých medzi sťahovavé druhy patria:

  • hrdlička poľná, holub hrivnák a holub plúžik

289. Pre čeľaď holubotvaré je charakteristické:

  • v priebehu odchovnej sezóny znášajú 2 až 3 krát po dve biele vajcia na ktorých sedia 14 – 17 dní

290. Charakteristické znaky kormorána veľkého sú:

  • veľký čierny vták s hnedým nádychom a bielou kresbou na hlave o hmotnosti 1,7 až 2,6 kg, hniezdi v kolóniách na vysokých stromoch, živý sa prevažne rybami a je sťahovavý

291. Charakteristické znaky volavky popolavej sú:

  • na chrbte popolavý až modrosivé, hlava a krk sú biele, hmotnosť 1 – 2 kg, medzi prstami chýbajú plávacie blany, hniezdi na stromoch často v kolóniách, ale aj jednotlivo, živí sa prevažne rybami, obojživelníkmi, hmyzom a je sťahovavým vtákom

292. Charakteristické znaky drozda čvikotavého sú:

  • má sivú hlavu, záhlavie, chvost a krovky, čim sa odlišuje od ostatných drozdov, hmotnosť sa pohybuje od 90 do 110 gramov, je sťahovavým vtákom

293. Charakteristické znaky krkavca čierneho sú:

  • má celé telo čierne, pomerne veľký kovovolesklý zobák a klinovitý chvost, hniezdi na stromoch a skalách, žije monogamne a v zime sa zhlukuje do menších kŕdľov, je stálym vtákom

294. Charakteristické znaky medvedíka čistotného sú:

  • varom ohnutého chrbta pripomína mačku, tvárová časť je svetlá s priečnym tmavým pruhom cez oči, má dlhšiu srsť, chvost sivý s čiernymi obrúčkami, hmotnosť do 22 kg, patrí medzi nepravých zimných spáčov

295. Charakteristické znaky zubra hrivnatého sú:

  • najväčší európsky cicavec z čeľade turovitotvarých, je celý tmavohnedý s pomerne jemnou, na prednej časti tela predlženou srsťou, rohy sú krátke a vytočené do hora, dospelý býk dosahuje hmotnosť do 1 300 kg,